Samuel Zachej sa narodil 31. marca 1841 v obci Bystrá. Vyrastal v rodine
banského úradníka Karola Zacheja a mal štyroch súrodencov. Základné
vzdelanie nadobudol v ľudovej škole v rodnej obci. Po jej absolvovaní
študoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde v
roku 1861 maturoval. Na odporúčanie Štefana Moyzesa študoval v rokoch
1861 - 1962 teológiu v Budapešti a v rokoch 1863 - 1866 filológiu a
históriu vo Viedni.
Roky 1866 - 1869 strávil v Budapešti ako novinár. V roku 1869 sa vrátil
na Slovensko. V Kláštore pod Znievom spoluzakladal Prvé slovenské
patronátne gymnázium aj s vyučovaním jazyka slovenského. Na gymnáziu
učil latinčinu, slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, zemepis. Po úradnom
zrušení gymnázia pôsobil v rokoch 1875 - 1878 ako redaktor a vydavateľ a
v roku 1876 sa stal zástupcom riaditeľa sporiteľne v Martine.
Zachejovo národné cítenie sa formovalo už počas gymnaziálnych štúdií.
Patril k agilným organizátorom slovenských národných spolkov a
účastníkom mnohých podujatí konaných v záujme presadzovania národných
práv Slovákov v Uhorsku. Pôsobil v cirkevno-literárnom spolku Kolo a v
marci 1863 ako študent teológie zorganizoval v Budapešti slávnosť pri
príležitosti tisíceho výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu,
počas ktorej predniesol legendárnu reč. Vo Viedni ako študent filológie a
histórie spoluzakladal Spolok slovenských akademikov, predchodcu
neskoršieho Tatrana.
Ako novinár, redaktor či člen redakčnej rady pôsobil v Pešťbudínskych
vedomostiach. Spolupracoval s periodikami Národní pokrok, Koruna,
Národný hlásnik či Orol. V roku 1876 začal vydávať politický časopis
Zora, ktorý však pre jeho obsah uhorské úrady zakázali distribuovať.
Pre národno-buditeľské aktivity sa Zachej stal postupne nežiadúcou
osobou, a tak sa v roku 1880 odsťahoval najprv do Bukurešti a neskôr do
Bulharska, kde sa usadil v Sofii. V emigrácii pokračoval v
národno-politických aktivitách a podnikal. V Bukurešti inicioval v roku
1884 vznik spolku Slovenská družina, ktorého členmi boli predstavitelia
tamojšej slovenskej inteligencie.
V Bulharsku si vybudoval povesť šikovného obchodíka a v roku 1907
Zacheja Obchodná a priemyselná komora v Sofii vymenovala za člena
odbornej komisie pre riešenie sporov medzi veľkoobchodníkmi a colnými
úradmi pri bulharskom ministerstve financií. Bol tiež prostredníkom
medzi bulharskými úradmi a slovenskými či českými prisťahovalcami. Stál
aj pri vzniku spoločensky najvýznamnejšieho spolku v Bulharsku -
Slovanskej besedy, ktorá pomáhala tvoriť verejný a kultúrny život v
európsko-slovanskom duchu. V roku 1911 dostal bulharské vyznamenanie Rad
sv. Alexandra.
Manželka Samuela Zacheja - Katarína Zachejová, rodená Capková, bola spoluzakladateľkou spolku slovenských žien Živena.
Samuel Zachej, osobnosť národno-kultúrno-politického hnutia Slovákov,
novinár, osvetový pracovník, pedagóg, zomrel 4. februára 1918 v Sofii.